|
Hudba Manding
Ako už bolo spomenuté, prevažnú časť nášho repertoáru tvorí interpretácia tradičných rytmov a piesní z oblastí Mali, Guinea
a Senegal. Tento štýl hudby, známy tiež ako Manding, je dnes rozšírený takmer po celom svete. Rozkvet zaznamenal najmä v 60-tych rokoch, kedy sa interpreti z uvedených oblastí vydali za hranice svojich domovín a očarili Európu osobitou kultúrou a jedinečným hudobným cítením. Pochopiteľne, Manding má tiež viacero podôb, popri výslovne perkusívnych orchestroch sa prezentovali i súbory hrajúce aj
na melodické nástroje (napr. balafon či kora). Jamadan predstavuje Manding hudbu zloženú len z bubnov, konkrétne verziu spopularizovanú známymi bubeníkmi Mamady Keitom a Famoudou Konatém, ktorá sa týmto spôsobom hrá len v určitých častiach Guinei..
Základný podkladový rytmus vytvárajú tri odlišne ladené basové dvojhlavé bubny s blanou z kozej alebo hrubšej zvieracej kože zvané dunduny s pripevnenymi ladenými zvoncami navrchu. Ovládajú sa palicou v jednej ruke na rozoznenie blán a tenkými tyčinkami či klincami v druhej ruke na údery na zvonce. Od najväčšieho po najmenší sa dunduny nazývajú dundun, sangban a kenkeni. Srdcom rytmu je sangban, polyrytmicky dopĺňaný dundunom, oba tieto bubny vsúvajú do rytmu i množstvo variácií. Kenkeni hrá ostinato, metronomicky udržiava pulz hudby. Tieto tri bubny sú niekedy ovládané i jediným hráčom.
Okrem dundunov sú typickými a asi najznámejšími nástrojmi pre túto hudbu nepochybne djembe, bubny oválneho tvaru s dreveným korpusom (zväčša africký mahagón) a navrchu natiahnutou kozou kožou na ktoré sa hrá dlaňami. Tradične sa veľmi silno napínajú a vydávajú ostrý prenikavý zvuk.
|